Názov „káva“ pochádza zo starého arabského slova „kahva“, ktoré znamená „povznášajúcu silu“. Slovo „káva“ sa píše a vyslovuje podobne v takmer všetkých európskych jazykoch. Angličania hovoria „coffee“, Francúzi „café“, Nemci „Kaffee“, Holanďania „koffie“, Taliani „caffé“, Gréci „kaféo“, Poliaci „kawa“ a Česi a Slováci „káva“.
Vlasťou kávy je Etiópia. Dodnes tam kry kávovníka rastú divoko v prírode.
Káva je jednou z mála rastlín, ktoré môžu zároveň kvitnúť a plodiť.
Podmienky zrenia kávovníka, ako sú teplota, pôda, nadmorská výška, množstvo zrážok alebo slnka, majú podstatný vplyv na chuť kávového odvaru.
Brazília, najväčší výrobca kávy na svete, dodáva takmer tretinu tejto suroviny.
Viac ako 5 miliónov Brazílčanov sa živí pestovaním 3 miliárd kávovníkov.
Káva je druhou najviac pestovanou surovinou na svete.
Káva sa pestuje asi v 50 krajinách sveta.
Káva, rovnako ako víno, má svojich znalcov, ktorí komponujú kávové zmesi.
Zelené kávové zrnká sa môžu skladovať až 10 rokov. Podľa znalcov tým niektoré druhy kávy získavajú na kvalite.
Káva je najrozšírenejší nápoj na svete – každoročne obyvatelia zeme vypijú 400 miliárd šálok kávy.
Najviac kávy na svete vypijú Škandinávci – spotreba dosahuje 12 – 13 kg na obyvateľa ročne.
Tradičné jutové vrecia používané na uchovávanie zelenej kávy obsahujú asi 600-tisíc zrniek.
Pri hodnotení kávy majú obrovský význam zmysly ako čuch a chuť.
Vôňa kávy patrí k najlepšie rozpoznateľným vôňam na svete.
Pražené zrnká strácajú svoju arómu po cca 2 týždňoch. Mletá káva stráca svoju arómu po hodine, kávový odvar za niekoľko minút.
- Japonsko je jedným z najväčších dovozcov kávy. V samotnom Tokiu pôsobí 10-tisíc kaviarní, nepočítajúc do toho kávové automaty inštalované na uliciach a v kanceláriách.